teraz co.

11. march 2018 at 18:34


od mie tam.

ziadne take.

ne dam sa.

citim sa, do pici, jak desat ludi v jednom tele. a nie hmotnostou. no i ked...




viete, co bolo z celeho vecera/noci/rana najkrajsie? ked v pokrocilej hodine kazdy bol v inom kute krcmy zaseknuty v nejakej situacii. vsade hluk. vrava. smiech. pivo. makak. kazdy cez kazdeho. a zrazu pustili kryla. a ja som len sedela. oci som zahodila niekam na prechadzku a pomaly sa s pripecenym usmevom knisala do rytmu. v preplnenej hlucnej kutici s trstinou na stenach a ja som nepocula nic a nikoho ineho len kryla.

o tyzden sa vidime opat v uliciach kamosi.
 

a je to tu.

2. march 2018 at 19:25
skutok sa stal... neodvratne.

je tam toho.

10. december 2017 at 20:02
na rohu zosita holy chlap. na stene slash. na nastenke indian. na kresliacej doske michelangelo. v gramofone bryan adams. na tricku che guevara. este aj moji oblubeny maliari su muzi.

a v hlave bordel jak na ciernej skladke. nechat/vymazat? ci uz je on zmatok a ci nie, o chvilku budem grcat pomyje.

alebo tancovat na bare. to radsej.

Where to go next

Advertisement