March 2018

teraz co.

11. march 2018 at 18:34


od mie tam.

ziadne take.

ne dam sa.

citim sa, do pici, jak desat ludi v jednom tele. a nie hmotnostou. no i ked...




viete, co bolo z celeho vecera/noci/rana najkrajsie? ked v pokrocilej hodine kazdy bol v inom kute krcmy zaseknuty v nejakej situacii. vsade hluk. vrava. smiech. pivo. makak. kazdy cez kazdeho. a zrazu pustili kryla. a ja som len sedela. oci som zahodila niekam na prechadzku a pomaly sa s pripecenym usmevom knisala do rytmu. v preplnenej hlucnej kutici s trstinou na stenach a ja som nepocula nic a nikoho ineho len kryla.

o tyzden sa vidime opat v uliciach kamosi.

a je to tu.

2. march 2018 at 19:25
skutok sa stal... neodvratne.